Emisie výfukových plynov

Aby bolo možné homologovať auto, musí splniť sériu štandardov, vrátane dôležitého emisného štandardu. Emisný štandard určuje množstvo škodlivín, ktoré môže auto vypustiť do ovzdušia. Tieto predpisy sú založené na normách Ekonomického komisariátu pre Európu Organizácie Spojených národov (UNECE) a Európskej komunity (EK). Ako spoločné označenie emisných noriem sa používa označenie EURO + číslo normy, napr. v súčasnosti platná norma EURO 7. Vďaka týmto normám sa emisie ako CO₂, aj keď norma EURO paradoxne neobmedzuje množstvo oxidu uhličitého, znižujú. Od roku 1995 do roku 2003 sa priemerné emisie CO₂ znížili z 186 na 164 g/km. Európska hospodárska komisia by do roku 2012 rada dosiahla všeobecný priemer 120 g/km. Avšak podľa výrobcov automobilov je vývoj a výroba takýchto motorov veľmi nákladná. Jedným zo spôsobov, ako podporiť vývoj ekologických motorov, sú daňové a iné stimuly pre ekologicky zodpovedných vodičov.

Väčšina výrobcov je názoru, že zavedenie nových emisných noriem Euro povedie k zvýšeniu cien nových áut. Na druhej strane zavedenie novej normy Euro 5 znížilo množstvo častíc v dieselových motoroch oproti norme Euro 4 päťnásobne. Zaujímavé je, že aktuálne platná norma Euro 5 umožňuje 97 % menej emisií častíc ako pätnásťročná norma Euro 1.

Sledované emisné zložky:

CO – bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, ľahší ako vzduch, nedráždivý a výbušný; oxid uhelnatý sa viaže na hemoglobín (krvný pigment) 200-300 krát rýchlejšie ako kyslík, ktorý je týmto spôsobom vytlačený, čím sa bráni prenosu vzduchu z pľúc do tkanív – je jedovatý. Vzniká pri neúplnom spaľovaní uhľovodíkov. V normálnych koncentráciách vo vzduchu sa pomerne rýchlo oxiduje na oxid uhličitý CO₂.

CO₂ – bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu; nie je jedovatý, ale zvyšuje účinky CO a podieľa sa na vzniku skleníkového efektu. Emisná norma EURO neobmedzuje množstvo CO₂. Viac o CO₂ tu.

HC – nespálené uhľovodíky, obsahujú karcinogénne arómy, jedovaté aldehydy a nejedovaté alkány a alkeny, plus ďalšie zložky. Vznikajú počas spaľovania, ak nie je dostatočný prísun kyslíka alebo je príliš chudá zmes a obsah valca dostatočne nehorí. Na slnečnom svetle reagujú s oxidmi dusíka a vytvárajú látky dráždiace sliznicu. V letných mesiacoch sa tieto látky podieľajú na tvorbe jedovatého ozónu v blízkosti zeme.

NO_x – oxidy dusíka majú podobné účinky ako NO, NO₂, útočia na pľúca a sliznice. Vznikajú v motore za vysokých teplôt a tlakov počas spaľovania s nadbytkom kyslíka. Niektoré oxidy dusíka sú zdraviu škodlivé! Opatrenia na zníženie spotreby paliva môžu viesť k zvýšeniu podielu oxidov dusíka vo výfukových plynoch, keďže účinnejšie spaľovanie vedie k vyšším teplotám spaľovania. Často sa stáva, že „ekologický“ turbodiesel má síce nízke emisie CO₂, ale kvôli nadmernému produkovaní NO_x splňuje len emisné normy Euro 4. Riešením redukcie oxidov dusíka je napríklad aditívum AdBlue.

SO₂ – štipľavý, bezfarebný, nehorľavý plyn, útočí na sliznice a pľúca. Podporuje vznik ochorení dýchacích ciest. Používaním paliva s nižším obsahom síry sa obsah oxidu sírového vo výfukových plynoch znižuje.

Pb – olovo je jedovatý ťažký kov, dnes je palivo na čerpacích staniciach bežne dostupné iba bez olova, mazacie vlastnosti olova sú nahradené aditívami.

PM (Saze) – PM (Particulate Matter) častice saze, spôsobujú mechanické dráždenie, fungujú ako nosiče karcinogénov a mutagénov.

Ďalšie emisné zložky:

N₂ – dusík je nehorľavý, bezfarebný nejedovatý plyn bez zápachu. Dusík je hlavnou zložkou vzduchu, ktorý dýchame (78% N₂, 21% O₂, 1% ostatné plyny). Väčšina dusíka sa po skončení spaľovacieho procesu vracia vo výfukových plynoch späť do vzduchu. Malá časť reaguje s kyslíkom a vytvárajú sa oxidy dusíka NO_X.

O₂ – kyslík je bezfarebný, nejedovatý plyn bez chuti a zápachu. Je nevyhnutný pre proces spaľovania.

H₂O – voda vo forme vodnej pary, je nasávaná spolu s vzduchom