Virtuálny kokpit

Virtuálny kokpit je digitálna verzia prístrojovej dosky. V praxi ide o displej s vysokým rozlíšením, ktorý nahrádza tradičný prístrojový panel. Analógové prístroje sú už minulosťou a postupne ich nahrádzajú TFT displeje.

Digitálne kombinované prístrojové panely začali objavovať v 80. rokoch. Vtedy však išlo o „obyčajné“ segmentové displeje alebo elektroluminiscenčné displeje, väčšinou bez akýchkoľvek grafických symbolov. Čitateľnosť týchto displejov však bola za horších svetelných podmienok zlá, a ani číselné vyjadrenie rýchlosti nebolo z hľadiska prehľadnosti úplne vhodné pre sústredené riadenie.

Príklady prvých digitálnych prístrojových panelov zahŕňajú Opel Monza (1982), Opel Kadett (1984), Fiat Uno Turbo (1985) alebo neskôr a pokročilejší kokpit Hondy S2000 (1999). Avšak z dôvodov uvedených vyššie sa výrobcovia od masívneho používania digitálnych prístrojových panelov vzďaľovali. V istej miere to vtedy boli technické výstrelky a príplatkové výbavy vytvorené s cieľom zaujať.

Ako príklad medzikroku medzi čisto digitálnym kombinovaným prístrojovým panelom a klasickým analógovým panelom môže byť napríklad Maxi DOT. Maxi DOT kombinuje klasické analogové ukazovatele a malý displej. Tento malý displej sa časom postupne zväčšoval, až vznikol jeden veľký digitálny prístrojový panel. Automobilky koncernu Volkswagen ako SEAT, AUDI a Škoda nazývajú tento digitálny prístrojový panel Virtuálny Kokpit, alebo tiež Active Info Display.

V podstate ide o TFT displej s vysokým rozlíšením, ktorý má vlastnú grafickú kartu s výkonným procesorom a funguje ako malý počítač. Virtuálny kokpit sa ovláda pomocou tlačidiel na multifunkčnom volante a ponúka rôzne zobrazené módy. Virtuálny kokpit zobrazuje podľa želania vodiča od minimalistického zobrazenia samotného ukazovateľa rýchlosti vozidla až po rôzne ukazovatele kombinované napríklad aj s mapou a navigáciou.

 

digitálny prístrojový panel (virtuálny kokpit)


Hlavné časti digitálneho prístrojového panelu:

  • TFT displej s vysokým rozlíšením a 24 bitovou hĺbkou farieb, obnovovacou frekvenciou 60 Hz
  • Výkonná grafická karta s aktívnym chladením
  • Samostatný modul varovných svetiel v prípade nefunkčnosti alebo poruchy TFT displeja
  • Reproduktor pre ozvučenie blikania
  • Rám, v ktorom sú uložené všetky tieto časti

 Hlavné časti digitálneho prístrojového panelu (virtuálny kokpit)Hlavné časti digitálneho prístrojového panelu (virtuálny kokpit)

Výkon a kvalita použitých komponentov môžu byť rôzne a logicky závisia od ceny vozidla. Je však zrejmé, že oproti predchádzajúcim používaným analógovým ukazovateľom ide o drahú a sofistikovanú súčiastku.


Výhody digitálneho prístrojového panelu:

  • Kombinovaný prístrojový panel je možné individuálne konfigurovať; vodič si môže vybrať rôzne štýly zobrazenia a množstvo zobrazovaných informácií.
  • Ovládanie cez multifunkčný volant
  • Jednoduchá inštalácia

Nevýhody digitálneho prístrojového panelu:

  • Zhoršená čitateľnosť pri oslnení slnkom
  • Chýbajúca paralaxia, čo znamená, že aj napriek dokonalému grafickému spracovaniu vrátane tiene pôsobí obraz veľmi plochým dojmom
  • Zložitejšie opravy

Viete, že:

Digitálny prístrojový panel zvyčajne nemá dotykový displej, pretože by to bolo nepraktické vzhľadom k jeho polohe za volantom. Preto je zvyčajne umiestnený ďalší dotykový displej v strede prístrojovej dosky. Zaujímavosťou je, že prvý dotykový displej v sériovom vozidle predstavila automobilka Buick už v roku 1986 s modelom Riviera.


Zdroj: