Brzdná dráha

Dráha potřebná pro zastavení je tvořena ze dvou částí – reakční dráha a vlastní brzdná dráha. Reakční dráha je dráha, kterou řidič ujede od okamžiku, kdy rozpozná kritickou situaci, zpracuje ji a začne brzdit. To trvá asi jednu sekundu, v závislosti na rychlosti řidičovy reakce. V tomto čase se však vozidlo dále pohybuje s nezměněnou rychlostí. Např. při 50 km/h je reakční dráha 14 m dlouhá. Teprve potom jsou zapojeny brzdy. Brzdná dráha závisí na počáteční rychlosti a mnoha dalších faktorech.

zdroj: www.ibesip.cz

Brzdenie prebieha približne takto. Čas „t_r“ uplynie od zistenia prekážky do okamihu, keď na bicykel pôsobí brzdná sila. Ide o reakčný čas vodiča a čas, za ktorý vodič stlačí brzdový pedál. Ďalší časový úsek sa nazýva „t_p„, je to čas tzv. brzdného oneskorenia. Počas tejto doby sa vymedzí a prekoná vôľa v kĺboch a ložiskách a brzdové obloženie dosadne na trecie plochy bŕzd. Až do tohto bodu sa vozidlo pohybuje nezníženou rýchlosťou, ak sa zanedbá jazdný odpor. Ďalšia časť sa nazýva čas nábehu brzdenia, čo je čas, v ktorom brzdný účinok dosiahne svoje maximum, označovaný ako „t_n„. V ďalšom období, označenom ako „t_u„, tj. počas obdobia úplného brzdenia, predpokladáme konštantné spomalenie až do úplného zastavenia. Vývoj veľkosti brzdnej sily je znázornený na nasledujúcom grafe.

Skutočnú brzdnú dráhu, a teda aj čas plného brzdenia a brzdenia, ovplyvňuje priľnavosť pneumatík – adhézia.
Závislosť typu povrchu a brzdnej dráhy:

Bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami
Dodržiavajte bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim vpredu. Bezpečná vzdialenosť sa zvyšuje so zvyšujúcou sa rýchlosťou a rovná sa minimálne vzdialenosti, ktorú prejdete za 2 sekundy. 2 sekundy je približný čas, ktorý je potrebný na to, aby vaše vozidlo začalo účinne brzdiť.

Video:

httpv://www.youtube.com/watch?v=fhV5O-it9kY&feature=player_embedded

Príklad významu krátkej brzdnej dráhy
Vo všeobecnosti platí, že čím pomalšie vozidlo ide v čase zrážky, tým miernejšie sú následky. Preto je schopnosť zastaviť na čo najkratšej vzdialenosti mimoriadne dôležitá. Zastavenie vozidla z rýchlosti 100 km/h na suchom asfalte na vzdialenosť 36 metrov možno považovať za veľmi dobrý výkon, takýchto vozidiel nie je veľa.

Na lepšiu ilustráciu si predstavte auto na dobrých pneumatikách, ktoré zastaví na 50 metroch. Auto na zlých pneumatikách zastaví o osem metrov ďalej. To znamená, že v čase, keď vozidlo s horšími pneumatikami predbiehalo iné vozidlo, ktoré už stálo, samo sa ešte pohybovalo rýchlosťou 37 km/h. Ak by pri tejto rýchlosti narazil do stojaceho chodca, energia nárazu by sa rovnala pádu človeka z výšky 6 metrov!

Vedeli ste, že?
Porovnanie brzdnej dráhy zimných a letných pneumatík
Veľký porovnávací test zimných pneumatík uverejnený v roku 2012 v nemeckom časopise AutoBild ukazuje, že pri brzdení na mokrom povrchu z rýchlosti 80 km/h je brzdná dráha letných pneumatík 39,2 metra a zimných pneumatík 47,6 metra. Letné pneumatiky sú približne o 8,5 metra lepšie. Na snehu je však situácia radikálne opačná. Dobré letné pneumatiky dokážu zastaviť z priemernej rýchlosti 50 km/h na približne 70 metroch, zimné pneumatiky dokážu zastaviť na 35 metroch! A to je určite argument pre používanie zimných pneumatík.

Aká je vzdialenosť zastávky električky a autobusu MHD?
Pražský dopravný podnik uskutočnil skúšobný experiment, pri ktorom boli električka a autobus idúce rýchlosťou 40 km/h požiadané, aby zastavili. Brzdná dráha električky bola 26 metrov, zatiaľ čo autobus dokázal zastaviť na 12 metroch. Pre porovnanie, Audi TT zastaví na menej ako 6 metroch.

Vplyv hĺbky dezénu na brzdnú dráhu
Minimálna hĺbka dezénu je stanovená zákonom. Pre letné pneumatiky je to 1,6 mm a pre zimné 4 mm. V oboch prípadoch ide o skutočne najmenšiu možnú výšku. Nová pneumatika má hĺbku dezénu 7-8 mm. Testy ukázali, že aj polovičné opotrebenie pneumatiky ju výrazne zhorší. Pri nízkej výške dezénu odvodňovacie kanáliky neodvádzajú vodu zo stopy včas, čím sa znižuje priľnavosť medzi pneumatikou a vozovkou. Zvyšuje sa riziko aquaplaningu. Logický záver znie: čím plytšie sú drážky, tým dlhšia je brzdná dráha za mokra!

Vplyv veku pneumatík na brzdnú dráhu
Tak ako všetko ostatné, aj pneumatiky začínajú starnúť hneď po vyrobení, a to najmä vplyvom vzduchu (ozónu) a slnečného žiarenia. Ako pneumatika starne, stráca svoje vlastnosti. V ideálnom prípade by sa pneumatiky mali používať približne 6 rokov, potom sa guma stáva príliš tvrdou, poréznou, vznikajú v nej malé trhliny atď. To všetko vedie k predĺženiu brzdnej dráhy. Tento efekt je najvýraznejší pri starších zimných pneumatikách. Vek pneumatiky môžete určiť podľa takzvaného kódu DOT.

Vplyv šírky behúňa na brzdnú dráhu
Čím širšia je pneumatika, tým väčšia je kontaktná plocha s vozovkou. Veľká kontaktná plocha umožňuje prenos väčších brzdných alebo akceleračných síl. To však platí najmä na suchých cestách. Napríklad v pretekoch F1, kde sa v minulosti používali úplne ploché pneumatiky, tzv. slicky. Za mokra je však situácia trochu komplikovanejšia. Bez súvislých pozdĺžnych drážok pred valiacou sa pneumatikou nemá voda kam zmiznúť. Hromadiaca sa voda vytvára akýsi klin a môže spôsobiť aquaplaning. Preto majú široké pneumatiky väčší objem kanálov, pretože musia odvádzať viac vody.